Banky na Slovensku definitívne zatvárajú kapitolu, ktorá sa začala písať pred desiatkami rokov. Vkladné knižky sa už nedajú novo založiť a existujúce zostatky banky postupne presúvajú na bežné, sporiace alebo termínované účty. Hovoríme pritom o odhadovaných 800 miliónoch eur, ktoré Slováci držia na produkte s prakticky nulovým zhodnotením. V našej žilinskej pobočke sa preto v poslednom čase opakuje jedna otázka častejšie než ktorákoľvek iná: kam tie peniaze teraz uložiť?
Čo vlastne vkladná knižka je a prečo končí
Vkladná knižka je vkladový cenný papier vo fyzickej podobe. Každý vklad aj výber musel prebehnúť priamo na pobočke banky zápisom do knižky a vždy bola vydaná na meno konkrétneho sporiteľa (za maloletého s ňou nakladá zákonný zástupca). V časoch, keď finančný trh nebol ani zďaleka taký rozvinutý ako dnes, išlo o jeden z prvých sporiacich produktov a v niektorých obdobiach dokázal priniesť aj veľmi atraktívne úročenie, historicky až na úrovni 15 % ročne. Banky ponúkali knižky bez výpovednej lehoty, kde ste sa k peniazom dostali okamžite, aj knižky s viazanosťou od jedného mesiaca po štyri roky, pri ktorých bol úrok spravidla vyšší.
Dnes je obraz presne opačný. Úročenie je technicky na nule, produkt je neflexibilný a vyžaduje osobnú návštevu pobočky pri každom pohybe. Vkladná knižka svoj účel splnila a patrí do histórie.
Nulový úrok pri inflácii znamená reálnu stratu
Peniaze, ktoré roky ležia bez výnosu, nie sú v bezpečí. Sú len na jednom mieste. Priemerná inflácia za posledných desať rokov sa pohybovala okolo 3,7 % ročne, takže úspory na nulovo úročenom produkte každý rok ticho strácajú kúpnu silu. Rozdiel medzi tisíc eurami spred desiatich rokov a tisíc eurami dnes nevidíte na výpise, ale pocítite ho v obchode.
Druhý rozdiel, ktorý si klienti uvedomia až pri prepočte, je medzi jednoduchým a zloženým úročením. V banke sa vám deklarovaným úrokom často zhodnocuje len priamy vklad alebo dokonca len jeho časť (takzvané pásmové úročenie). Pri investíciách naopak zarába aj úrok z úroku a vzniká efekt snehovej gule, ktorý sa naplno prejaví práve v dlhších horizontoch.
Tri kategórie rezerv, podľa účelu a času
Skôr než začneme riešiť konkrétny produkt, potrebujeme s klientom vyjasniť tri veci: cieľ (na čo peniaze budú), časový horizont (kedy ich budete potrebovať) a rizikový profil (aké výkyvy hodnoty dokážete zniesť). Podľa toho rezervy delíme:
- Krátkodobé (do 5 rokov): prvoradá je dostupnosť a bezpečnosť. Ak si tvoríte okamžite dostupnú rezervu mimo bežného účtu alebo sporíte na cieľ o rok či dva, pokojne použite sporiaci účet, ale bez viazanosti. Pri horizonte 3 až 5 rokov má zmysel pozrieť sa na konzervatívnejšie riešenia, napríklad peňažné a dlhopisové podielové alebo ETF fondy, prípadne nehnuteľnostné fondy.
- Strednodobé (5 až 10 rokov): hľadáme rovnováhu medzi dostupnosťou a výnosom. Klasické bankové sporenie tu už veľa nedáva, pretože prichádzate o efekt úroku z úroku. Do úvahy prichádzajú zmiešané podielové alebo ETF fondy s dlhopisovou aj akciovou zložkou.
- Dlhodobé (10 rokov a viac): rozhoduje výnos a diverzifikácia. Sem patrí sporenie na súkromnú rentu či na budúcnosť detí a vnúčat. Zmysel dávajú dynamickejšie, akciové a indexové podielové alebo ETF fondy u kvalitného správcu.
Uvedené čísla a typy fondov sú orientačné. Výnos investície nie je garantovaný, jej hodnota môže kolísať a v čase výberu môže byť aj nižšia než vložená suma. Práve preto je horizont dôležitejší než samotný produkt.
Pozor na to, čo vám ponúknu ako náhradu
Keď banka vkladnú knižku ruší, spravidla ponúkne sporiaci alebo termínovaný účet s viazanosťou. Nie je to automaticky zlé riešenie, ale oplatí sa čítať podmienky. V praxi vídame, že lákavá marketingová sadzba býva podmienená ďalšími službami:
- vedením spoplatneného bežného účtu alebo minimálnym zostatkom na ňom,
- minimálnou výškou vkladu,
- záväzkom nechať peniaze na účte určitý počet mesiacov,
- úročením len časti vkladu (pásmové úročenie).
Banke ide predovšetkým o likviditu vašich peňazí. Nedrží ich v trezore, ale používa ich na úvery a vlastné projekty, na ktorých zarába. To nie je nič nekalé, len je dobré vedieť, komu z daného vzťahu plynie hlavný úžitok.
Nerozhoduje vek, ale účel
Často počúvame, že seniori majú sporiť konzervatívne a mladí dynamicky. V praxi to takto nefunguje. Ak si dôchodca odkladá peniaze vnúčatám na dospelosť a sám z nich nič čerpať nebude, jeho horizont je viac než desať rokov a dynamickejšia investícia môže byť úplne namieste. A naopak, osemnásťročný študent, ktorý si šetrí z brigády na vodičák, potrebuje sporiaci účet bez viazanosti, nie akciový fond.
Ak vám banka oznámila zrušenie vkladnej knižky, nepodpisujte prvú ponuku od okienka. Prineste si podklady k nám na pobočku na M. R. Štefánika v Žiline, spoločne si prejdeme, na aký účel peniaze naozaj potrebujete, a podľa toho vyberieme riešenie. Prvý odhad si viete spraviť aj sami cez naše kalkulačky.
Téme sme sa venovali aj v médiu Peniaze.sk, kde vyšiel článok s naším riaditeľom pobočky Vojtechom Višňovským.
Chcete vedieť, kam presunúť peniaze zo zrušenej vkladnej knižky práve vo vašej situácii? Ozvite sa nám cez kontaktný formulár a dohodneme si nezáväzné stretnutie v Žiline alebo online.